Nie je žiadnym tajomstvom, že na budúci rok máme isté plány týkajúci sa chovu. Je to veľká zodpovednosť, ktorá zahŕňa veľa malých krokov. Je to mravenčia práca, ktorú obyčajný smrteľník nevidí, no bez toho chov podľa nás nie je zodpovedný. V tomto procese jednou takou úlohou je aj nájsť toho správneho vyvoleného partnera pre Kaisey. Nám to trvalo skoro 6 mesiacov, kým sme si ho našli. Možno sme staromódny, no chceli sme aby sa budúci rodičia stretli tak nezáväzne, aby mali rande. Je to úsmevné, ja viem. No pre nás bolo kľúčové vidieť Finna a jeho majiteľov osobne ešte pred veľkým krokom v budúcom roku. Chceli sme osobne navnímať jeho osobnosť a tiež vidieť ich spoločne v reálnom svete. Nebudem klamať, všetci sme boli trochu nervózni 😥, ale všetko vyšlo perfektne a bolo nám spolu krásne...Finn je skutočný gentleman a už sa nevieme dočkať, kedy ho opäť stretneme 🥰.
Minulý týždeň sme opäť zavítali do Čiech. Tentokrát sme sa zúčastnili akcie “Tolleři na Berounce“, ktorý organizoval Toller Klub CZ.
Bol to v skutku veľmi vydarený predĺžený víkend plný pozitívnej nálady, rozvíjania sa ale aj odpočinku.
Už pri prihlasovaní na akciu sme si mohli vybrať medzi rôznymi tréningami ako nosework, dummy, obedience, dog-dancing. Naša voľba padla na nosework a nami tak veľmi obľúbený dummy.
NOSEWORK
Ako doobedňajší tréning sme mali každý deň Nosework. Čo to vlastne je? Voľný prekladom by sme to mohli nazvať ako prácu s nosom:. Je to jeden z najnovších psích športov, ktorý vychádza z najprirodzenejšej schopnosti všetkých psov – z čuchu. Jedná sa o vyhľadávanie vopred určených pachov na rôznych miestach. Tým, že my sme v tomto úplný začiatočníci, na teraz nám stačila len škorica a pár zaváraninových fliaš. Tento šport nie je náročný na fyzickú, ale na psychickú zdatnosť psa. Preto bolo veľmi zaujímavé pozorovať ako Kaisey rozmýšľa pri jednotlivých úlohách.
Na obed sme si trochu oddýchli alebo sme sa s Kaisey vyšantili v priestoroch areálu, či už pri vode alebo v priľahlom lesíku.
DUMMY
Poobede prišlo trochu fyzicky ťažšie cvičenie, práca s dummy. Trénerka – Jana Bučilová nás vôbec nešetrila..:o) Mali sme šancu pracovať na rôzne vzdialenosti a to aj so zmenou prostredia. Niektoré úlohy nám išli skvelo, niektoré menej. No Kaisey a chuť pracovať nám nedovolí zaspať na vavrínoch a zároveň nám pridáva chuť a energiu do ďalších cvičení.
Večerné chvíľky sme si spríjemňovali s priateľskými diskusiami pri spoločnom stole s ostatnými účastníkmi zájazdu. Bola to skvelá parta.
Na záver musím priznať, že aj tento víkend nám ukázal naše silnejšie aj slabšie stránky. Plánujeme v obidvoch ďalej pracovať a zlepšovať sa a tešíme sa na ďalšie spoločné aktivity, zážitky a vedomosti.
Prichádza leto a s ním aj vysoké teploty, ktoré dokážu nám ale aj našim 4nohým miláčikom spôsobiť rôzne ťažkosti. Je to veľmi aktuálna téma, ku ktorej nájdete veľa múdrych rád na internete.
My sa riadime týmito základnými zásadami :
Naše psy sú plnohodnotní členovia našej rodiny a sú to živé tvory. My sami nie sme úplní nadšenci horúčav a možno aj preto sa snažíme vytvoriť aj im prostredie, v ktorom prečkáme horúčavy. Spoločne sa budeme tešiť na krajšie a teplotne priaznivejšie dní.
Sme toho názoru, že každý majiteľ / chovateľ psa (s preukazom pôvodu) by sa mal rozhodnúť sám za seba, či na výstavy bude chodiť alebo nie. Zatiaľ sme nenašli v žiadnej literatúre odkaz, že ako majiteľ psa musím povinne chodiť na výstavy.
Tak na čo vlastne také výstavy sú?
Tí skúsenejší vám povedia, že výstavy nie sú už to čo to bývalo. Dajme bokom kvalitu výstav a subjektívne názory rozhodcov na krásu. Nie sme z tých, čo vysedávajú na výstavách celé dni alebo cestujú na každú výstavu. Aj v tomto máme radi striedmosť.
Dôvody prečo sa my zúčastňujeme nejaktorých výstav:
A ešte jedno priznanie na záver, pár rokov dozadu aj ja som patrila medzi ľudí, ktorí odmietali výstavy. Nevidela som v tom hlbší zmysel, brala som to ako istú formu týrania psov. No po tom čo som to vyskúšala, sa mi to zapáčilo a dnes rada navštívim nejakú tú výstavu. Ako sa hovorí, kým človek neokúsi – nevie.
Nie je žiadnym tajomstvom, že výchova tollera nie je úplne identická s ostatnými druhmi retrieverov. Na tollera nemôžete ísť silou, lebo sa vám zatne a potom ste z toho obaja sklamaní. To vám potvrdí každý majiteľ tollera.
Výchova štandardnej poslušnosti v podstate nie je problém, je to ako pri iných plemenách. Toller je učenlivý a rád pracuje. Skôr treba byť obozretný pri pracovných tréningoch. Keďže u nás na Slovensku je málo jedincov tohto plemena, tak je celkom logické, že je aj málo takých trénerov, ktorí by Vám vedeli konkrétne pomôcť, poradiť.
Ako to riešime my?
Jednoducho, cestujeme krížom krážom, len aby sme sa naučili čo najviac. A presne takýto učiaci sa víkend máme za sebou aj s Táňou Incédi (CZ).
Počas víkendu sme sa s Táňou zameriavali hlavne na pilovanie zručností ako handling a marking, ktoré tvoria pevný základ správneho tollingu. Poviem Vám úprimne, niekedy spojiť všetky informácie a koordinovať svoje ruky, nohy a potom ešte aj psa je náročné. Ale potrebuje to len cvik a odhodlanie. A my ho stále máme...
Tešíme sa na náš spoločný pokrok s Kaisey v tomto smere.
