Od manželovej otázky ku spoločnej ceste
V roku 2019 som oslavovala svoje životné jubileum.
Keďže šperky nie sú vec, ktorá by ma skutočne potešila, prišla klasická otázka:
„Čo by ťa potešilo najviac na svete?“
Moja odpoveď bola okamžitá – a úprimne, dodnes ani neviem, odkiaľ sa vzala.
Pes.
So psami sme mali skúsenosti obaja už z detstva. Vedeli sme, čo takýto záväzok obnáša, a možno aj preto sa manžel najskôr trochu zdráhal. Nakoniec však súhlasil – s jedinou podmienkou. Plemeno maximálne strednej veľkosti.
Keď si vás plemeno nájde samo
Naša dcéra sa aktívne zapojila do hľadania toho pravého plemena. A tak sme naň jedného dňa narazili úplnou náhodou – v kalendári.
Jeho názov znel retriever z Nového Škótska.
Priznávam, dovtedy som o tomto plemene nikdy nepočula a ani ho naživo nevidela. Začali sme si o ňom čítať, spoznávať ho a s radosťou sme zistili, že sa práve blíži výstava psov v Bratislave. Išli sme sa na „toho nášho“ psa pozrieť.
A ak veríte na lásku na prvý pohľad, viete si predstaviť, čo nasledovalo.
Zamilovali sme sa. Okamžite.
Trpezlivosť ako prvá skúška
Získať šteniatko tollera nebolo jednoduché.
Zo všetkých chovateľských staníc v okolitých krajinách nám bola najsympatickejšia stanica neďaleko Zlína (CZ). V chovateľskom svete sa šteniatka nerozdávajú „kade-tade“, a tak som začala komunikovať – najskôr písomne, neskôr telefonicky.
Nasledovalo osobné stretnutie. Príjemné, otvorené, úprimné.
A potom informácia, že šteniatka budú najskôr asi až o rok.
Samozrejme bolo to isté sklamanie, keďže asi keď niečo chcete, chcete to hneď.
No túžba bola silnejšia. Rozhodli sme sa počkať.
Keď rozhodla intuícia
V lete prišla správa, na ktorú sme čakali.
Môžeme sa tešiť na šteniatko.
Od prvých dní sme šteniatka sledovali na Instagrame a približne po piatich týždňoch prišla prvá návšteva. Priznám sa – v tej chvíli by som si ich najradšej zobrala všetky. Asi nový syndróm.
Po návšteve sme museli vybrať a poslať zoznam troch sučiek, ktoré sa nám najviac páčili.
Šteniatko s ružovou mašľou sa k nám neustále túlilo. A možno práve preto – a možno kvôli tomu zvláštnemu, pokojnému pocitu istoty – sme si ju vybrali ako prvú. Dúfali sme, že si k nám nájde cestu. A tak sa aj stalo.
Naša Kaisey.
Spoločné učenie, ktoré nás zmenilo
Prvé dni a týždne boli o zoznamovaní. Potom prišiel výcvik – a s ním dve základné priority: budovanie vzťahu a spoľahlivé privolanie.
Kaisey je plnohodnotným členom našej rodiny. Miluje blízkosť, rada sa túli na gauči zároveň má rada aj svoj vlastný priestor.
Zo dňa na deň sme videli, ako rastie – a popri nej sme sa menili aj my.
Ťahala nás von. Učila sa ona a učili sme sa aj my.
A z tohto spoločného učenia sa postupne stala naša spoločná záľuba.
Prečo vznikla CHS Cherubic Soul
Pôvodný zámer chovať sme nemali.
Rozhodnutie prišlo prirodzene – vďaka Kaisey, jej povahe, pracovnej chuti, zdravotným výsledkom a tiež malému povedomiu o tomto plemene u nás.
Chceli sme prispieť k tomu, aby sa toller na Slovensku udomácnil správnym spôsobom – v rodinách, ktoré mu rozumejú a chcú s ním žiť, nie ho len vlastniť.
Aj názov Cherubic Soul je odvodený z jej celého mena Cherubic Kaisey Targaryen Fire.
Pretože ona je pre nás skutočne anjel so štyrmi labkami.
Toto sme my
Sme rodinná chovateľská stanica a takou chceme aj zostať.
Nechceme chovať šteniatka „na bežiacom páse“. Záleží nám na zdraví, rodovej línii, povahe a pracovnom nastavení psov.
Naším cieľom je, aby sa toto výnimočné plemeno na Slovensku rozvíjalo správnym spôsobom.
S rešpektom.
A srdcom.
Viktória a Martin
